V skratke o Mníchove

1. Cyklistické mesto

S cyklistami si primárne spájame európske metropoly ako Amsterdam, či Kodaň. Mníchov však bez váhania môžeme zaradiť do skupiny miest, obľubujúcich tento druh dopravy. Rovinatý charakter a množstvo cyklistických trás nabáda jeho obyvateľov ku každodennému používaniu bicykla. Cyklisti majú v Mníchove vymedzené vlastné pruhy, ako na cestách, tak aj na chodníkoch. Sebaisto a odhodlane sa rútia ulicami. Sú neoddeliteľnou súčasťou mesta a cestnej premávky. Priemerný Mníchovčan je majiteľom hneď niekoľkých bicyklov. Ten starší a opotrebovanejší využíva na pohyb po meste. Slúži ako premiestňovací prostriedok do práce, k metru, či k „Biergarten“. Ten druhý, často kvalitnejší, prichádza na rad najmä vo voľnom čase. S cyklistami súvisí aj nápoj, ktorého vznik je sprevádzaný mnohými príbehmi. Podľa jedného z nich vznikol Radler koncom 19.storočia, v pohostinstve Kugler Alm, vzdialenom od Mníchova približne 20km. Cyklistickú trať vedúcu okolo tohto podniku využívalo v tom čase množstvo turistov. Nepočítalo sa však s tým, že v jednu júnovú sobotu v roku 1922 navštívi pohostinstvo až 13 000 smädných cyklistov. Nedostatok zásob a strata potenciálnych zákazníkov priviedla majiteľa podniku k myšlienke, zmiešať zostávajúce pivo s citrónovou sódou, ktorú mal v pivnici. Takto vznikol Kuglerov „cyklistický liter“ známy pod názvom Radler.

2. Dodržiavanie pravidiel

To, že Nemci všeobecne obľubujú pravidlá, je stereotyp, ktorý je s týmto národom už nejako spätý, no nie úplne vymyslený. Prvé, s čím bude cudzinec pravdepodobne v tomto meste osobne konfrontovaný, je dochvíľnosť. Neskorým príchodom neurobíte v Mníchove dobrý dojem. Okrem toho, že je to všeobecne považované za neslušné, majú Mníchovčania pocit, že mrháte časom, ktorý by mohli stráviť inak, napríklad s rodinou, na pive s priateľmi alebo športovaním. S dodržiavaním pravidiel sa však v Mníchove dostanete do kontaktu každý deň, a to v rôznych oblastiach života. Na prechode pre chodcov dostanete prednosť, dodržiavajú sa stanovené termíny, recykluje sa odpad, parkuje sa na miestach na to určených. Domáci vás zväčša milo a asertívne upozornia na to, že niektoré z platných pravidiel porušujete. Nezáleží na tom, či ste to urobili vedome alebo nie. Okrem množstva obvyklých všeobecných zákonov totiž existuje kopa ďalších, mestských pravidiel. O obedňajšej prestávke, alebo inak „Mittagspause“, sa napríklad dozviete priamo od susedy, keď sa v sobotu poobede pokúšate navŕtať policu. Podľa tohto nariadenia máte v čase od 12.00 – 15.00 hod oddychovať a nerušiť okolie, čo znamená, nevŕtať a nerobiť hluk.

3. Mesto piva

Priemerný obyvateľ Bavorska skonzumuje za rok približne 150 litrov piva. Tieto štatistiky zabezpečujú Bavorom prvé priečky v konzumácií piva v Nemecku a vyjadrujú mieru jeho obľúbenosti v danom regióne. Pre všetky miestne pivá platí zákon o kvalite piva – “Reinheitsgebot”. Ten zaručuje, že bavorské pivo musí obsahovať iba štyri základné ingrediencie: vodu, slad, chmeľ a kvasnice, bez pridania konzervačných látok, farbív alebo iných prísad. Mníchovčania sú na svoju mnohoročnú tradíciu varenia piva nesmierne hrdí a jeho pitie a veci s tým spojené, sú súčasťou každodenného života a tamojšej kultúry. Vznik najstaršieho pivovaru je datovaný do roku 1328. Byť v Mníchove, neochutnať pivo, nezájsť do niektorej z „Biergarten“, nenavštíviť Hofbräuhaus alebo inú známu piváreň, je ako byť v Paríži a nevidieť Eiffelovku. Mníchov je mestom piva a pivných slávností, ktoré poznajú ľudia na celom svete. Najznámejšou z nich je Oktoberfest, konajúci sa každoročne na prelome septembra a októbra. Domáci však na označenie tejto, pre mesto významnej udalosti, používajú celkom odlišné pomenovanie. Miestny názov pre Oktoberfest – Wiesn (z nemeckého die Wiesse), je odvodený od miesta jeho konania. Najväčšia oslava piva na svete sa totiž organizuje na Theresienwiese, obrovskom voľnom priestranstve neďaleko centra mesta. Lúka, ktorá bola v roku 1810 miestom konania konských pretekov usporiadaných na počesť sobáša bavorského princa Ľudovíta, dostala meno po neveste, po princeznej Terézii.

4. Zámky Ľudovíta II.

Postava a život Ľudovíta II. je jednou z najzaujímavejších v bavorskej histórií. Od jeho nástupu na trón vo veľmi mladom veku, cez prehru vo vojne proti Prusku, cez jeho lásku k umeniu a k hudbe Richarda Wagnera, až po jeho údajné šialenstvo a nevysvetlenú záhadnú smrť pri jazere Starnberg. Najsilnejšiu stopu však tento kráľ zanechal v stavbách, ktoré sú v súčasnosti najnavštevovanejšími pamiatkami v Bavorsku.  Z veľkolepých, ale stratových projektov, ktoré počas svojej výstavby takmer zruinovali samotného kráľa a krajinu, sú v súčasnosti profitujúce turistické atrakcie. Zo zámkov Linderhof, Herrenchiemsee, či Neuschwanstein, je turisticky najobľúbenejší práve ten posledný. Každoročne ho navštívi približne 1,4 milióna turistov. V letnom období prejde denne jeho bránami takmer 6 tisíc ľudí. Situácia po prehre s Pruskom a stiahnutie sa z politického života, nasmerovala Ľudovíta II. k stavbe a rekonštrukcii Nového Hohenschwangauského hradu, ako sa pôvodne Neuschwanstein nazýval. Zámerom kráľa bolo postaviť zámok v štýle starých nemeckých rytierskych hradov. Stavbu sa, pre Ľudovítov precízny prístup a detailizmus, nepodarilo počas jeho života dokončiť. Vo svojom vysnívanom zámku tak strávil len niekoľko nocí. Krátko po jeho smrti v roku 1886, bol zámok sprístupnený širokej verejnosti.

Comment

There is no comment on this post. Be the first one.

Leave a comment