10 miest, ktoré si na Korzike nenechajte ujsť

Nie je vôbec potrebné podrobne popisovať dôvody, prečo patrí Korzika k obľúbeným letným dovolenkovým destináciám. 1000 km dlhé pobrežie ostrova ponúka rôznorodé možnosti. Biele útesy, izolované zátoky, dlhé pokojné pieskové pláže, ale tiež miesta pre milovníkov vodných športov. Krása Korziky však nespočíva len v jej členitom pobreží a v exoticky pôsobiacich plážach s tyrkysovo modrou vodou.

So svojím najvyšším vrchom Monte Cinto a ďalšími vyše 120 vrchmi s výškou nad 2000mnm patrí Korzika k najhornatejším ostrovom v Stredozemnom mori. Pohoria tvoria až dve tretiny jej povrchu. Aj to je dôvodom, prečo si ostrov, aj napriek jeho obľube u turistov, stále zachováva dojem divoko pôsobiacej krajiny. More, pohoria, údolia, rieky a jazerá sú domovom rozmanitej fauny a flóry. Ideálne podmienky pre život tu našlo až 3000 druhov rastlín, z ktorých má viacero endemický výskyt. Výnimočnou je aj krovinatá oblasť, Korzičanmi nazývaná Macchia. Jeden z najvzácnejších typov vegetácie na juhu Európy pokrýva približne 20% plochy ostrova. Prenikavá vôňa kvetov kvitnúcich na tomto území je charakteristickým znakom Korziky.

Túžba po nezávislosti

Podľa archeologických nálezov bola Korzika osídlená približne pred 9000 rokmi. Prví obyvatelia sa po strastiplnej plavbe na jej územie doplavili z toskánskeho pobrežia. Vplyvy jednotlivých národov a kolonizátorov výrazne ovplyvnili dnešnú podobu Korziky, jej kultúru a samotný národ. Stopy korzickej histórie nájdete na každom kroku. Architektúra a mestá rozprávajú príbehy dejín, poznačených obdobím janovskej a francúzskej nadvlády.

Urputný boj o nezávislosť je od nepamäti súčasťou histórie a národnej hrdosti Korzičanov. Aj keď je v súčasnosti Korzika súčasťou Francúzka (ako Korzická územná správna korporácia), jej obyvatelia sa viac či menej vždy cítili ako samostatný národ s vlastným jazykom, kultúrou a zvykmi. Silnú túžbu po nezávislosti symbolizuje aj štátny znak, znázorňujúci hlavu Maura s bielou šatkou na čele. Pochádza z 13. storočia a v roku 1755 si ho prepožičal a opätovne oživil Pascal Paoli, otec národa a výrazná postava korzických dejín. Znak, ktorý je symbolom nezávislosti Korziky viac ako tri storočia, používajú Korzičania dodnes. Nájdete ho na štátnych poznávacích značkách, na vlajkách visiacich v oknách domov, na suveníroch, na potravinách, jednoducho všade.

Korzika bola samostatnou krajinou len krátkych 14 rokov.  Neustála prítomnosť cudzích národov nezmenšila neutíchajúcu túžbu Korzičanov po kultúrnej nezávislosti a vlastnom štáte. Tá je na ostrove prítomná a citeľná aj v súčasnosti. Ľudia však majú na otázku samostatnosti rozdielne názory. V rozhovore s domácimi sa k tejto téme skôr či neskôr dostanete. Prechádzajúc krajinou si však ako prvé všimnete odkazy, ktorými sa domáci snažia vyjadriť svoj postoj k tejto otázke. Dvojjazyčné tabule s názvami dedín a miest sú často poškodené, francúzsky nápis miesta je preškrtnutý, alebo dokonca rozstrieľaný. Čitateľným tak zostáva len ten spodný, napísaný v korzičtine.

Cesta autom

Najrýchlejšiu cestu, ako sa na Korziku dostať, predstavuje letecké spojenie z Viedne. Nízkonákladová spoločnosť Eurowings ponúkala letenky s odletom v auguste približne v cene 160 – 300 eur.  Let trvá hodinu a 40 minút. My sme sa však rozhodli pre cestu autom. Predstavuje dobrú alternatívu pre všetkých, ktorí sú z akýchkoľvek dôvodov limitovaní a nemôžu alebo nechcú, absolvovať cestu lietadlom. V našom prípade bol tento výber podmienený spontánnym nápadom niekam vycestovať a súčasne spoznať viacero miest. Dôležitým faktorom konečnej voľby destinácií bola kombinácia mora, hôr a histórie. Pri zvažovaní možných alternatív, sme si spomenuli na úchvatné zábery korzickej prírody prezentovanej počas troch etáp Tour de France v roku 2013. Presne v tom momente sme vedeli, ktoré miesto bude cieľovou stanicou nášho „road tripu“.

Naša celková trasa viedla cez južné Švajčiarsko a severné Taliansko. Aj z tohto dôvodu sme si pre presun na ostrov Korzika zvolili talianske prístavné mesto Janov. Premávka a spôsob jazdy domácich je v Janove malou skúškou nervov. Situácia v prístave bola, na rozdiel od mesta, relatívne prehľadná a organizovaná. Orientáciu uľahčoval anglicky hovoriaci personál a tiež dobré značenie k prístavisku jednotlivých lodí. Loď spoločnosti Moby, smerujúca do korzickej Bastie, vyplávala z prístavu o 21. hodine. Pre plynulé a prehľadné nalodenie  je potrebné,  byť na mieste približne dve hodiny pred samotným časom odchodu.

Na trajekte

Spiatočný lístok za kajutu, auto a dvoch pasažierov nás stál 317 eur. Prenajatie kajuty nie je podmienkou, no plavba trvá 10 hodín a tak to podľa nás určite stojí za zváženie. Niektorí, dobrodružnejšie naladení cestujúci, prespali na palube lode. Kajuta pozostávala z dvoch postelí, skrine, stolíka a toalety so sprchou. Úzky priestor kajuty môže ľuďom s klaustrofobickými sklonmi spôsobiť nemalé ťažkosti. V podobnom prípade by som určite zvolila kajutu s oknom, nachádzajúcu sa na vyššom poschodí lode.

Loď ponúka niekoľko reštaurácií a barov, no s ich cenami a kvalitou jedla sme neboli spokojní. Jeden, naozaj nie veľký kúsok lazaní vás vyjde na cca 10 eur. V prípade, že máte potravinovú alergiu ako ja, odporúčam, zaobstarať si jedlo vopred na pevnine.  Spanie na pohybujúcej sa lodi je zvláštny pocit. Na naše prekvapenie nám však nerobil väčšie problémy. Hodinu pred plánovaným zakotvením nás prostredníctvom reproduktorov zobudil oznam o blížiacom sa konci cesty. Na danú časť dňa, tak trochu nepríjemne hlasná zvuková nahrávka obsahuje mnoho organizačných informácií. Dookola opakuje, že máte opustiť kajutu, kde sa odovzdáva karta, kde si môžete dať raňajky a pod. Poslednú časť cesty si mnohí cestujúci spríjemňujú sledovaním vychádzajúceho Slnka a približujúcej sa Korziky.

10 miest, ktoré si na Korzike nenechajte ujsť

Približne o pol 8 ráno sa tak, relatívne oddýchnutí a vyspatí, môžete vydať spoznávať krásy a zákutia štvrtého najväčšieho stredozemného ostrova.

1. Bonifacio

Bonifacio je skutočnou perlou tohto ostrova. Historicky významné mesto týčiace sa kolmo nad morom vás prenesie do rozprávky. Úzke uličky sa počas hlavnej sezóny zaplnia tisíckami turistov užívajúcich si špecifickú atmosféru mesta a výhľady, ktoré ponúka. Pevnosť a časť starého mesta leží totiž na útesoch, ktoré sú kvôli svojmu zloženiu, považované za geologickú anomáliu. Na ostrove, kde prevládajú sopečné horniny, je biele svietiace vápencové pobrežie nepochybne unikátom. Neuveriteľné výhľady na ich majestátnosť ponúka miestna, akoby pred očami návštevníkov skrytá pláž.

2. Dedinka Sartène

Najkorzickejšie z korzických miest. Aj takto sa zvykne nazývať dedinka Sartène, nachádzajúca sa v južnej časti ostrova.  Jej poloha, história, kamenné sivé domy a úzke uličky centra predurčili dedinu s približne troma tisíckami obyvateľov, stať sa turisticky atraktívnym miestom. Námestie Slobody, s bustou Pascala Paoliho, je srdcom obce a obľúbeným cieľom relaxujúcich turistov popíjajúcich kávu, či vynikajúce miestne víno.

3. Filitosa

Najznámejšia prehistorická oblasť na Korzike sa nachádza na juhu ostrova.  Na toto miesto by mali smerovať kroky všetkých, ktorí obľubujú dejiny. Oblasť ukrývajúcu 5000 rokov histórie objavil v roku 1946 Charles-Antoine Cesari, vtedajší vlastník pôdy. Návštevníci si môžu okrem malého múzea, pozrieť aj ruiny opevnenej usadlosti, údolie s 2000 rokov starým olivovníkom, skalnatý útvar v podobe dinosaura a historicky významné megality, kamenné sochy z obdobia 3,5 -1000 rokov pnl.

4. Calanques de Piana

Korzika ponúka mnoho prírodných krás a jednou z najzaujímavejších oblastí bola pre mňa osobne Calanques de Piana. Skalné formácie začínajúce sa za rovnomenným mestečkom žiaria oranžovými, ružovými a červenými farbami. Na chvíľu nadobudnete pocit, že ste sa presunuli do niektorého z národných parkov v USA. Úzka a kľukatá cesta vedúca cez skalné útvary vyžaduje isté vodičské zručnosti. Zúžený priestor a množstvo ľudí preverí pevnosť vašich nervov. Odstavné alebo skôr uhýbacie plochy sú mnohokrát obsadené parkujúcimi autami kochajúcich sa turistov. Niektorí z návštevníkov preto radšej odstavia svoje autá pred touto oblasťou a trasu cez Calanques de Piana si prejdú po vlastných alebo ju absolvujú na menších dopravných prostriedkoch ako je skúter, či bicykel.

5. Cesta D81

Scénická cesta D81 lemujúca západné pobrežie ostrova začína v meste Ajaccio a vedie až do mesta Calvi na severe ostrova. Úsek v dĺžke 150 km vám bez zastávok zaberie približne štyri hodiny.  Je však vysoko pravdepodobné, že sa vám tento údaj o niekoľko hodín predĺži. Výhľady, scenérie a skryté pláže, kde môžete byť takmer sami, vás donútia zastaviť a užívať si skoro nedotknutú prírodu Korziky. Na sever od Porta sa počet áut výrazne znížil, v poslednej časti cesty sme ich stretli už len pár. Z osobných skúseností odporúčame absolvovať trasu v poobedňajších hodinách a za mestom Galéria odbočiť na cestu D81B, ktorá vás vráti naspäť k pobrežiu.

6. Porto a Réserve Naturelle de Scandola

Cesta D81 vás z Piany dovedie do mestečka Porto, ktorého typický symbol zbadáte už z diaľky. Janovská veža z roku 1549 sa týči na výrazne sfarbených útesoch a ponúka výhľad na záliv,  mestečko, údolie a tiež okolité do výšky vystupujúce hory. Vcelku fascinujúci pohľad si môžete vychutnávať v jednej z mnohých reštaurácií či kaviarní, nachádzajúcich sa v centre. Dojem klasického prístavného mesta dotvára množstvo turistov čakajúcich na pravidelné okružné plavby k prírodnej rezervácii Scandola. K územiu, ktoré je zapísané v zozname svetového dedičstva Unesco, sa iným spôsobom ani nedostanete. Hlavnú turistickú atrakciu prevádzkujú v Porte mnohé spoločnosti. Ponuka je široká. Cena tohto výletu vo všeobecnosti závisí od dĺžky plavby, poskytnutých služieb, či pridružených aktivít.

7. Calvi

Calvi, ako väčšina miest na Korzike, bolo výrazne ovplyvnené obdobím janovskej nadvlády. Najvýraznejšou stopou z tohto obdobia je citadela z 15.storočia, čnejúca vysoko nad rušnou promenádou v prístave. Zo všetkých štyroch strán je obkolesená vysokými múrmi s baštami, ktoré ju v minulosti chránili pred rôznymi útokmi. Prejdite sa jej uličkami a pokochajte sa výhľadmi na more. Tiché prostredie citadely môžete potom vymeniť za živé a pulzujúce uličky mesta, plné rôznych obchodíkov, kaviarní a reštaurácií.

8. Corte

Geografickým srdcom Korziky, no najmä jej kultúrnym centrom a tiež symbolom boja o nezávislosť je mesto Corte. Mestečko na úpätí Regionálneho prírodného parku je domovom prvej tamojšej univerzity (1765) a korzických národných hrdinov. Presne na tomto mieste, bola v roku 1735 navrhnutá deklarácia nezávislosti. Po oslobodení Korziky spod nadvlády, pod vedením Jeana Pierrea Gafforiho a vtedy len 30 ročného Pascala Paoliho, sa v roku 1755 stalo Corte hlavným mestom Korziky. Mesto v obkolesení hôr má naozaj špecifickú a svojskú atmosféru. Prírodný park s najvyšším vrchom Monte Cinto (2706m) ponúka mnoho turistických chodníkov. Vedie ním aj časť slávnej kultovej 200 km dlhej turistickej trasy  – GR20.

9. Col de Bavella

Výlet do tejto hornatej oblasti sme kvôli nepriazni počasia museli absolvovať hneď dvakrát. Som rada, že sme sa po hustej hmle bez náznaku akéhokoľvek výhľadu v prvý deň, rozhodli cestu po úzkej D268 absolvovať opäť o deň neskôr. Aiguilles de Bavella je najvyšším pohorím v južnej časti Korziky a je popretkávané množstvom turistických trás, ktoré sme kvôli zmene programu a jednodňovému sklzu neabsolvovali. Ak však nemáte chuť alebo čas, môžete si výhľad na majestátne hory užiť aj z výhliadkovej jazdy po ceste D268. Odstavné plochy ponúkajú krásne výhľady a pre tých citlivejších, oddych od zákrut a prudkých zmien smeru jazdy.

10. Porto Vecchio a okolité pláže

Porto Vecchio bolo založené v 16. storočí, s cieľom vyplniť vzdialenosť medzi dôležitými mestami Bastia na severe a Bonifacio na samom juhu ostrova. V súčasnosti je toto prístavné mesto významným turistickým centrom. Malebnú atmosféru historickej časti mesta, nachádzajúcej sa na kopci, si v miestnych kaviarňach a reštauráciách užíva množstvo dovolenkárov. Porto Vecchio je známe aj vďaka neďalekým plážam. Zmienku o Palombaggia Beach a Santa Giulia beach nájdete v každom bedekeri. Sú považované za jedny z najkrajších na ostrove.

Comment

There is no comment on this post. Be the first one.

Leave a comment

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.