V skratke o Faerských ostrovoch

1. Dedinka Gásadalur

Dedinka Gásadalur, ležiaca v tesnej blízkosti letiska Vágar, je v súčasnosti jedným z turisticky najnavštevovanejších miest na Faerských ostrovoch. Nebolo to tak vždy a až do roku 2004, bola v dôsledku svojej polohy, najizolovanejším miestom na ostrovoch. Do dediny obklopenej vysokým pohorím a oceánom neviedla žiadna cestná komunikácia. Jedinou možnosťou (okrem lode a helikoptéry), ako sa osobne stretnúť s jej obyvateľmi, bolo prekonanie náročného výstupu, tzv. poštárskej cesty. Trasa, ktorú absolvoval miestny poštár trikrát do týždňa, vedie cez 400m vysoké pohorie a trvá približne tri hodiny (jedným smerom). Nemôžeme sa čudovať, že za týchto podmienok žilo v dedine len približne 16 ľudí. Zmenu tohto stavu a uľahčenie života obyvateľom mala zabezpečiť výstavba cestného tunela. 1,7 kilometra dlhý, jednosmerný, do kameňa vytesaný tunel smeli v jeho začiatkoch používať len domáci. Jeho otvorenie počet obyvateľov Gásadaluru výrazne neovplyvnilo, no prinieslo niečo úplne iné. Gásadalur sa stal, vďaka krásnej prírode, neskutočným scenériám a vodopádu Múlafossur, jednou z najvyhľadávanejších turistických lokalít.

2. Historický míľnik

Znižovanie počtu obyvateľov Faerských ostrovov ovplyvnili v minulosti viaceré faktory. V poslednom období bola za ich úbytkom najmä emigrácia mladých ľudí. Ľudia vo veku 20-35 rokov odchádzali z krajiny za vidinou lepšieho vysokoškolského vzdelania. Po jeho dosiahnutí, sa však mnohí z nich do krajiny už nevrátili. Zaujímavosťou je, že aj keď do zahraničia emigroval rovnaký počet mužov aj žien, menej žien sa rozhodlo pre návrat. Kríza, ktorá na začiatku 90. rokov zasiahla faerskú ekonomiku, toto číslo ešte zhoršila. V jej dôsledku v priebehu pár rokov opustilo krajinu niekoľko tisíc obyvateľov. V súčasnosti sú však čísla pozitívnejšie a trend odchodu mladých ľudí do zahraničia sa zastavil. Dokonca nabral opačný smer a od roku 2013 má faerská populácia stúpajúcu tendenciu. Návratom obyvateľov na ostrovy a kladným prirodzeným prírastkom obyvateľstva (2,4), ktorý je jedným z najvyšších v Európe, sa len nedávno podarilo prekročiť historický a veľmi žiadaný míľnik  – 50 000 obyvateľov. Nie je to vec náhody. Je to výsledok dlhodobej stratégie vlády a úradov, ktoré sa napr. rozvojom vysokoškolského vzdelávania a podporou atraktívnych pracovných oblastí snažia, udržať mladých Faerčanov doma.

Dedinka Gjógv

3. Turistika

Skalnaté pobrežie tvorené útesmi ponúka okrem dramatického vzhľadu, množstvo príležitosti na turistiku. Na Faerských ostrovoch sa nachádza viac ako 300 vrchov. Literatúra uvádza, že najvyšší z nich – Slaettarantindur je vysoký 882mnm. Posledné meranie jeho výšky však ukázalo, že je o dva metre nižší, ako sa učili faerské deti v školách. Nevie sa, kde došlo k strate spomínaných dvoch metrov, no jeho súčasná výška je stanovená na 880mnm. Traduje sa, že za jasného a suchého počasia môžete z jeho vrchu zazrieť aj 550km vzdialený ľadovec Vatnajökull na Islande. Experti však o tejto možnosti pochybujú a klimatické a poveternostné podmienky, ktoré by tento úkaz umožnili, považujú za zázrak. S kopcom Slaettarantindur sa spája aj miestna tradícia. V najdlhší deň v roku – 21.júna, sa na jeho vrchole stretávajú mladí ľudia. Spoločne sledujú západ Slnka, aby ho o niekoľko hodín neskôr mohli vidieť vychádzať. Čakanie na východ si vraj spríjemňujú tancovaním a spievaním. Ak sa na Faerské ostrovy vyberiete, určite vám odporúčam absolvovať aspoň niekoľko túr. Medzi moje najobľúbenejšie patrí tá, vedúca k majáku Kallur na ostrove Kalsoy alebo jedna z náročnejších, výstup na vrch Villingardalsfjall na ostrove Viðoy.

Okolie dedinky Saksun

4. Najstarší parlament

Preplnenú mestskú dopravu, nákupné centrá praskajúce vo švíkoch a úzke ulice veľkomiest ľudia na ostrovoch nepoznajú. Na súostroví, ktoré je tvorené osemnástimi ostrovmi, žije dokopy iba spomínaných 50 tisíc ľudí, pričom až 20 tisíc z nich v okolí hlavného mesta Thorshavn. Zabudnite na davy ľudí, na zápchy, či problémy s parkovaním. Mesto Thorshavn, pomenované po slávnom nórskom bohovi, patrí svojou veľkosťou k najmenším hlavným mestám na svete. V štvrti Tinganes, v jednej z najkrajších častí mesta, sídli v súčasnosti faerská vláda. Červené domčeky s typickými trávnatými strechami pôsobia viac ako skanzen či múzeum, než ako vládne budovy. Toto miesto, výrazné späté s politikou, využívali aj samotní Vikingovia. Už približne od roku 900 tu každoročne organizovali letné stretnutia, na ktorých boli prerokúvané dôležité otázky. Vikingský parlament alebo tiež „ting“ tu zasadal nepretržite až do roku 1816. Štvrť Tinganes sa tým, spolu s Tynwald Hill na ostrove The Isle of Man a Þingvellirom na Islande, zaradila k domovom najstarších parlamentov na svete.

Kostol vo Funningure

1 Comment

  • Úžasné fotky, tento rok sa tam chystám, článoček určite pomohol, ďakujem pekne! :)

Leave a comment

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.