Prečo sa oplatí letieť 40 000 km

Lietanie nepatrí k mojim obľúbeným činnostiam, môj vzťah k nemu by som skôr  definovala ako vlažný až mierne negatívny. Lietanie mi nespôsobuje ani nadšenie ani radosť. Vnímam ho ako nutnú a neoddeliteľnú súčasť cestovania.

Vďaka bohu je túžba po poznávaní nových krajín zatiaľ stále silnejšia ako negatívne emócie spojené s lietaním. Ak si môžem vybrať, preferujem kratšie lety. A aj napriek tomu, sme sa paradoxne v jedno krásne popoludnie rozhodli, cestovať na druhý koniec sveta. Teda presnejšie, dala som sa presvedčiť.  V momente kupovania leteniek na Nový Zéland, som veľmi neuvažovala nad tým, čo to bude reálne obnášať. Načo sa predsa zaťažovať vecami, ktoré musíte absolvovať najskôr o pol roka.

Lety v tomto blogu podrobne popisovať nebudem. Cesta tam bola okrem subjektívneho vnímania aj objektívne kratšia, trvala dohromady len dvadsať hodín a prebehla k celkovej spokojnosti všetkých zúčastnených. Tá spiatočná však bola z celkom iného cesta. Trvala večnosť. Presiahla s meškaním a pobytom na letisku hranicu únavných tridsiatich hodín. Úmorné čakanie len jemne vylepšila možnosť, zamestnať myseľ prehrávaním si čerstvých spomienok. Dojmy a zážitky z trojtýždňového pobytu nás držali nad vodou až do momentu, keď som sa mohla opäť natiahnuť a poriadne sa vyspať. Pod vplyvom spánkovej deprivácie a smrteľnej únavy som si nakoniec položila otázku: “ Prečo sa dobrovoľne trepem na druhý koniec sveta, keď mi lietanie robí problémy? Stálo mi toto všetko vôbec za to? “

Stálo. V tomto blogu je uvedených len zopár subjektívnych dôvodov, prečo si myslím, že sa mi oplatilo postaviť sa svojmu strachu, preletieť 40 000 kilometrov a podstúpiť všetky nepríjemnosti súvisiace s procesom vystúpenia zo svojej komfortnej zóny. Vymenovanie všetkých pozoruhodných miest, aktivít, pozitív a zážitkov, ktoré nám Nový Zéland ponúkol, by s istotou zabralo niekoľko blogov. Odpoveď je teda jasné ÁNO. Pri písaní tohto článku som si dokonca uvedomila, že mám nesmiernu chuť, ešte raz si zopakovať toto dobrodružstvo a doplniť do zoznamu niekoľko ďalších vecí, ktoré sa nám kvôli počasiu alebo nedostatku času nakoniec nepodarilo uskutočniť.

Prečo sa mi teda oplatilo preletieť 40 000 kilometrov alebo čo stálo za túto námahu? Ak aj vy premýšľate nad tým, či do toho ísť, tu je niekoľko aktivít, ktoré by vás mohli presvedčiť.

1. Kajakovanie v Bay of Islands

V Bay of Islands alebo hocikde inde. Nový Zéland je na kajak ako stvorený. Možnosť požičať si kajak, alebo sa zúčastniť skupinového výletu, nájdete na mnohých miestach ostrova. Našou pôvodnou myšlienkou bolo užiť si kajakovanie v Marahau v národnom parku Abel Tasman, ktorý je považovaný za jedno z najkrajších miest na ostrove.  Počasie nám však neprialo a plány sme počas našej cesty museli operatívne zmeniť. Nakoniec sme si kajak vyskúšali v Bay of Islands, v obľúbenej oblasti turistov aj Novozélanďanov na severe severného ostrova, ktorú tvorí 144 ostrovov. V tejto oblasti ponúka túto službu hneď niekoľko spoločností. Mnohé z organizovaných výletov si v sezóne musíte, kvôli obmedzenému počtu miest, objednať vopred. Ak by sme sa rozhodovali na Zéland vrátiť, vyskúšanie si tohto zážitku v Milford Sound alebo v Kaikoure, kde máte bezprostredný kontakt s delfínmi a tuleňmi, by bol jedným z hlavných dôvodov.

https://www.abeltasmankayaks.co.nz/guided-tours/remote-coast/

http://bayofislandskayaking.co.nz/tour/island-time-sea-kayaking-tour/

http://www.seakayaktours.co.nz/

2. Sledovanie veľrýb v Kaikoure

Ak sa dá, všade, kam cestujeme, absolvujeme aj plavbu, s cieľom sledovať veľryby v ich prirodzenom prostredí. Máme túto aktivitu veľmi radi a preto sme ju nemohli vynechať ani na Novom Zélande. Kaikoura je kvôli tvaru morského dna v jej okolí ideálnym miestom. To neďaleko od pobrežia prudko klesá, čo nám umožňuje okrem iných morských živočíchov, vtákov, tuleňov a delfínov pozorovať jednu z najväčších veľrýb na svete. Giant Sperm Whales alebo Vorvaň tuponosý je najhlbšie sa potápajúci cicavec na svete. Pozorovanie vorvaňov je oproti iným veľrybám zložitejšie, predovšetkým kvôli ich dlhým dobám ponoru a schopnosti preplávať pod vodou dlhé vzdialenosti. Sú plavby, na ktorých sa to jednoducho nepodarí. Medzi ponormi sa Vorvaň vynára na hladinu kvôli nádychu a zostáva tu väčšinou na osem až desať minút, čo je relatívne krátky čas na lokalizáciu a premiestnenie sa lode do jeho blízkosti. Typický ponor Vorvaňa smeruje zhruba do 400 metrov a trvá 30 – 45 minút, ktoré sme trpezlivo prečkali na mieste jeho prvého výskytu. Oplatilo sa a po istej dobe sme zaznamenali opätovné vynorenie sa Vorvaňov na hladinu. Kaikoura a jej okolie ma, priznávam, že aj pod vplyvom tohto zážitku, veľmi očarila.

http://www.whalewatch.co.nz/

3. Bungee jumping v Queenstowne

Klasické dovolenkové mestečko na brehu jazera Wakatipu nás jednoducho dostalo svojou atmosférou. Vedeli by sme si predstaviť, tráviť v tejto oblasti dlhšie obdobie a hrávať v Queenstown Gardens Frisbee golf, ktorý spočíva v umiestnení frisbee alebo lietajúceho taniera do určených cieľov. Queenstown je turistickým centrom, s priemernou ročnou návštevnosťou 1mil. turistov. Je taktiež hlavným centrom zimných športov na Novom Zélande. Kvôli širokej ponuke adrenalínových a iných dobrodružných aktivít, je nazývané aj hlavným dobrodružným mestom sveta. Okrem klasických adrenalínových aktivít na vode, tu môžete vyskúšať aj Bungee jumping. The Kawarau Bridge Bungy sa skáče z mosta Kawarau, nachádzajúceho sa neďaleko mesta. Jedná sa o prvý komerčný bungee jumping na svete, ktorý tu v roku 1988 založil J. Hackett. Tento zážitok, si priamo v mieste jeho vzniku, môžete vychutnať aj vo dvojici alebo s možnosťou ponorenia do vody približne za 200 novozélandských dolárov na osobu.

http://www.bungy.co.nz/kawarau-bungy-centre/kawarau-bungy

4. Plavba v Milford Sound

Milford Sound je fjord nachádzajúci sa na Južnom ostrove, v národnom parku Fiordland National Park a patrí medzi základné atrakcie na južnom ostrove.  Okrem turistických trás v jeho okolí, ho turisti vyhľadávajú najmä kvôli zážitku, vidieť tento krásny kút zeme z paluby lode. Je možné vybrať si niekoľko druhov plavieb, niekoľkohodinových, dvojdňových, cez deň alebo aj v noci. Možností je neúrekom, stačí si len vybrať a v sezóne vopred objednať. Za zváženie určite stojí preskúmanie Milford Sound na kajaku, ktorý poskytuje odlišný uhol pohľadu na fjord a umožňuje byť v užšom kontakte s tamojšou prírodou. V súvislosti s návštevou MS je potrebné a priam nutné, informovať budúcich turistov o malej nepríjemnosti, ktorá sa dá zniesť, ak o nej viete. Nikde inde na svojich cestách som nezažila tak otravný hmyz. Sandflies sa na vás nemilosrdne vrhnú, len čo vystrčíte nos z úkrytu alebo sa kvôli fotke na chvíľu zastavíte. Sú všade a je ich veľa. Nepríjemne štípu a legenda hovorí, že ich prítomnosťou má chrániť toto miesto pred ľuďmi.  Sandflies sú síce veľmi neoblomné stvorenia, no krása tohto miesta a dobrý repelent vám túto nepríjemnosť dokonale vynahradia.

http://www.southerndiscoveries.co.nz/

5. Kempovanie pri novozélandských jazerách

Nový Zéland disponuje mnohými krásnymi vodnými plochami, predovšetkým v jeho južnej časti. Okrem všeobecne známych jazier ako Wanaka, Taupo, Pukaki, Tekapo tu nájdete aj ďalšie skvosty, ktorým sa oplatí venovať istý čas. Nás zaujalo hlavne jazero Rotoiti. Nie je ani najznámejšie, ani najväčšie a pravdepodobne ani najnavštevovanejšie jazero na Novom Zélande, no malo pre nás osobitú atmosféru. Zamračená obloha pridávala tomuto miestu istú dramatickosť a vytvorila výborné podmienky pre už tak fotogenické miesto. Kempovanie v okolí novozélandských jazier sme si naozaj užili. Úplná samota a pokoj. Nie je nič krajšie ako zaspávať a vstávať v lone prírody.

6. Túra v národnom parku Mt. Cook

Národný park Mt. Cook a celé jeho okolie bolo pre mňa osobne veľkým zážitkom. Je považovaný za najlepší horolezecký región v Australázii, v oblasti ktorá zahŕňa Austráliu, Nový Zéland a ostrovy v Tichom oceáne. Je domovom vysokých vrchov, až 20 z nich dosahuje výšku nad 3000m, na čele s najvyšším vrchom Nového Zélandu – Mt. Cook s výškou 3,724mnm.  Nemusíte byť horolezcom, aby ste si užili krásu tohto miesta. V tejto oblasti existuje približne desať menej náročných a dostupných turistických trás, ktoré zvládnu aj deti alebo menej zdatní jedinci. Hooker Valley a Tasman valley track patria medzi tie najobľúbenejšie. Na konci oboch sa rozprestierajú rovnomenné ľadovce. Až 40% národného parku Mt. Cook totiž pokrývajú ľadovce a Tasman Glacier je tým najdlhším. Roztopený ľadovec vytvára v spodnej časti jazero, na ktorom sa prevádzkujú plavby loďou vedúce až k jeho samotnej blízkosti. Hooker valley track je trochu dlhšia, no príjemná trojhodinová prechádzka, ktorá poskytuje krásne pohľady na okolité hory, nenáročný terén a úžasne fotogenické scenérie.

http://www.newzealand.com/int/feature/national-parks-aoraki-mount-cook/

http://www.doc.govt.nz/parks-and-recreation/places-to-go/canterbury/places/aoraki-mount-cook-national-park/

7. Pivo v Hobbitone

Hobbiton je viac – menej komerčnou a prehnane drahou záležitosťou, no ak máte radi príbehy, ktoré sa tam odohrávali, je veľmi náročné odolať jeho návšteve. Za 80 dolárov sa prostredníctvom sprievodcu dozviete zaujímavé informácie z natáčania a stavby samotnej dedinky a môžete sa spolu s ďalšími 20 ľuďmi organizovane prejsť po celej hobitej dedinke. Celý priestor je naozaj rozprávkový, čaro mu  ale odoberá množstvo ľudí nachádzajúcich sa na jeho území. Urobiť fotku bez jediného človiečika bolo priam nemožné. Dvojhodinová „tour“ končí v hostinci The Green Dragon™ Inn, kde si môžete vychutnať jedno z ponúkaných pív. To prvé máte v cene vstupného, no viac pravdepodobne ani nestihnete, keďže máte na toto potešenie obmedzený čas, kým sa skupina spoločne vráti autobusom do informačného centra.

http://www.hobbitontours.com/our-tours/hobbiton-movie-set-tour/

8. Útek pred prílivom pri Elephant Rock

Elephant Rock je skalný útvar v mori, nachádzajúci sa na západnom pobreží severného ostrova.  Svojim tvarom pripomína slona. Susedí vedľa troch skál – troch sestier a celé zoskupenie je prístupné len v čase odlivu, ktorého presný čas si odporúčam vopred zistiť. My sme sa k tomuto miestu dostali, keď sa už hladina vody opätovne dvíhala a ako vidno na videu, museli sme si s obhliadkou daného miesta trochu pohnúť. Cestu späť sme už v niektorých miestach museli prebrodiť. Únik pred prílivom bola síce adrenalínová činnosť, no určite by som si opätovne vyčlenila na obzretie tohto miesta oveľa viac času. Slonia skala a tri sestry v jeho pozadí stáli za návštevu a ak môžete, zaraďte si tento bod do svojho programu. Pri Elephant Rock sme boli dva dni pred zemetrasením, ktoré v minulom roku postihlo Nový Zéland. Objavili sa následne správy, že spomínané zemetrasenie skalný útvar poškodilo. Ak ste tam niekto odvtedy boli a máte overené informácie, ako to tam vyzerá, dajte mi o tom pokojne vedieť.

Comment

There is no comment on this post. Be the first one.

Leave a comment