Druhy bavorského piva

Celkovo existuje v samotnom Nemecku štyridsať rôznych typov piva a približne päťtisíc značiek. Pozrieme sa však len na tie základné, aby ste mali prehľad o tom, čo pri návšteve Mníchova ochutnať.

 

Bavorský Ležiak – Helles

Ležiak a svetlé pivo sú takzvané „plné piva“. Do tejto kategórie patrí väčšina pív varených v štáte.  Bavorský svetlý ležiak je známy ako „Helles„, s obsahom alkoholu 4.5 – 6%. Helles je jedno z mála typov piva, u ktorého vieme presný dátum vzniku. 21. marca 1894 vynálezca Hellesu pivovar Spaten odoslal prvú zásielku piva na testovanie chuti do Hamburgu. Po úspechu v Hamburgu sa pivovar rozhodol, že začne vyrábať toto pivo naplno. 20 júna 1895 začal pivovar prvýkrát Helles distribuovať. Verzie s vyšším obsahom alkoholu sa nazývajú Export Helles, vychádzajúc z faktu, že pivá určené na vývoz mali v histórii vyšší obsah alkoholu, čím sa zvýšila ich trvanlivosť. V Nemecku je najobľúbenejším svetlým pivom Pilsner, v Bavorsku však vyhráva Helles, ktorému až v poslednej dobe konkuruje Weissbier. Helles sa konzumuje hlavne v lete a počas Októberfestu.

Silné pivo – Bockbier

Tradične neobsahuje štandardný Bockbier menej ako 6% alkoholu. Silnejší Bockbier, nazývaný Doppelbock – dvojitý Bockbier má okolo 7%, super silný – Eisbocks približne 8-9%, ale existujú aj silnejšie verzie. Sezóna silného piva trvá od decembra do mája. Keďže Bockbier potrebuje dlhší čas na odležanie, s varením nového piva sa začína už v októbri, aby bol pripravený na začiatok Adventu. Pre pivovarníkov je október začiatkom novej sezóny. V tomto období sa začína variť pivo z novej úrody. Vychádza to z histórie, keď bolo v 16 až 19 storočí zakázane počas leta variť pivo kvôli riziku nákazy piva. Existuje niekoľko druhov Bockbierov, odlišujúcich sa svojou farbou a silou, ktoré sú spojené s ročným obdobím, v ktorom sa varia. V decembri prichádza vianočná verzia tohto silného piva – Weihnachtsstarkbier, ktorá je obvykle tmavšej farby s jemnou čokoládovou chuťou. Vo februári a v marci s obdobím fašiangov prichádza silnejší dvojitý Bock- Doppelbock, približne so 7% alkoholu. V dnešnej dobe sa oficiálne otvára Bockbier sezóna okolo 19. marca v pivnici Paulaner na Nockherbergu Starkbierfestom, trvajúcim 2 týždne. Tejto udalosti a ochutnania paulanerského Salvator Doppelbock sa zúčastňujú známe osobnosti a často aj starosta Mníchova. V máji sa sila Bockbieru vracia do normálu a pivo má svetlejšiu farbu. Bockbier podávaný počas mája sa nazýva májový bock – Maibock alebo svetlý bock – Helles Bock.

Bavorské pšeničné pivo

Pšeničné pivo nazývané „Weissbier“ je v súčasnosti veľmi populárne. Je to zhora kvasené pivo s obsahom alkoholu medzi 5 – 6 %. V súčasnosti existuje na trhu viac ako tisíc značiek tohto typu piva. Weissbier znamená v preklade biele pivo a jeho názov pochádza zo žlto bielej farby spôsobenej pšenicou, z ktorého je vyrábané. Toto pivo je nefiltrované, čo spôsobuje, že v ňom kvasinky ostávajú a je preto mierne zakalené. Filtrovaná verzia sa nazýva Kristallweizen (kryštálová pšenica), tmavá verzia Dunkelweizen (tmavá pšenica.) Iný názov pre pšeničné pivo je aj Weizenbier. Weissbier svojim výzorom a šumivými vlastnosťami pripomína šumivým vína a je tak z tohto dôvodu niekedy nazývané. Podľa zákona všetky pivá, ktoré sú označené ako Weissbier alebo Weizenbier musia byť pripravené prinajmenšom z 50% pšeničného sladu. Väčšina bavorských Weissbier-ov obsahuje 60-70% tohto sladu, zbytok tvorí jačmenný slad. Tieto pivá sa svojou nižšou horkosťou odlišujú od Helles a Pilsnerov, keďže obsahujú menšie množstvo chmeľu. Pšeničné pivo sa začalo nazývať termínom Weissbier až vtedy, keď sa začali vyrábať klasické svetlé piva ako helles a pilsner. Od 19. storočia sa Weissbierom nazývalo už iba pšeničné pivo.

S ohľadom na vysoký stupeň šumenia sa odporúča skladovať Weissbier pred jeho otvorením, v chlade a na tmavom mieste. Slnečné lúče sú jedným z najväčších nepriateľov pivnej chuti. Weissbier skladujeme stále v stoji. Táto poloha umožní kvasinkám usadiť sa na dne. Pivo sa podáva vo vysokých, úzkych, špeciálnych pohároch pre Weisbier, ktoré sa mimochodom nikdy neumývajú v umývačke riadu. Prílišnému peneniu zabráni, ak pohár predtým vypláchnete v studenej vode a nakloníte ho približne v 45 stupňovom uhle. Následne pomaly nalievate pivo pozdĺž steny pohára. Na dne fľaše si necháte približne 1cm piva, ktoré obsahuje kvasnice. Jemne fľašou krúživo potočíte a následne vylejte aj zvyšok. V tomto momente sa kvasinky rovnomerne rozložia v pohári a vytvoria dokonalú bielu smotanovo spenenú hlavu, ktorá je charakteristická pre správne naliatie kvasnicového ležiaku.

Zákon o čistote piva vznikol aj z dôvodu, aby sa na výrobu piva nepoužívala pšenica, ktorá bola podstatná pre výrobu chleba. V roku 1520 však udelil rod Wittelsbachovcov Degenbergovcom privilégium na výrobu pšeničného piva, samozrejme za vysoký poplatok. V roku 1567 túto výnimku potvrdili a poplatok opätovne zvýšili. Potom, čo rod Degenbergovcov vyhynul (r.1602) sa všetky ich majetky a s nimi aj právo na výrobu Weissbieru dostali do rúk vojvodu Maximiliána I. Ten rozšíril výrobu Weissbieru na celé svoje územie. Dlhé obdobie až do konca 18st. vlastnili Wittelsbachovci monopol na výrobu tohto piva. Pivo postupne stratilo na popularite a bolo neziskové, čo bol aj dôvod, prečo sa Wittelsbachovci rozhodli udeliť právo na jeho výrobu hocikomu, kto mal o neho záujem. Ani toto však nepomohlo zvýšiť záujem a do roku 1856 sa Weissbier skoro vôbec nevyrábal. V tomto roku sa totiž rodina Schneiderovcov rozhodla kúpiť licenciu na jeho výrobu a pivo vyrábajú dodnes. Od roku 1960 zažíva Weissbier comeback a jeho popularita stále stúpa.

Radler

Bol prvýkrát vytvorený Mníchovčanom Franz Xaver Kuglerom, pôvodne pracovníkom železnice, ktorý si koncom 19. storočia otvoril svoje pohostinstvo Kugleralm, v preklade Kuglerove horské lúky približne 19 kilometrov od Mníchova. Keď sa po prvej svetovej vojne zvýšila popularita bicyklovania, skonštruoval pán Kugler cyklistickú trať vedúcu z Mníchova až k jeho pohostinstvu. Nepočítal však s tým, že ho v jednu júnovú sobotu v roku 1922 navštívi 13tisíc cyklistov a jeho zásoby piva nebudú tomuto počtu dostačovať. Nedostatok piva a strata zákazníkov ho priviedla k myšlienke, zmiešať zvyšné pivo s citrónovou sódou, ktorú mal v pivnici a ktorá bola takmer nepredajná. Nápoj zmiešaný v pomere 50 ku 50, prezentoval ako zámer. Tento novovytvorený nápoj mal totiž uhasiť smäd cyklistov a pomôcť im pri šťastnom návrate domov.  Akt náhody a vzniknutej potreby viedol k vytvoreniu nápoja, ktorý si v krátkej dobe získal svojich stúpencov. Kuglerov „cyklistický liter“ sa stal rýchlo populárnym a prinútil ostatných prevádzkarov pohostinstiev prikročiť k jeho predaju. Svoje miesto si Radler našiel v posledných rokoch aj na Slovensku, kde sa výrobcovia pív predbiehajú v neuveriteľných chuťových kombináciách, ktoré majú s pôvodnou verziou Radleru, len málo spoločného.

Russ’n

Russ’n je podobne ako Radler, zmes piva a limonády. V tomto prípade však ide o pivo pšeničné – teda Weissbier kombinovaný s citrónovou sódou alebo limonádou. Zlegalizovanie Russ’n nastalo až prijatím zmien v zákone o čistote piva v roku 1993, dovtedy sa smeli jeho zložky predávať len osobitne a až na mieste miešať. Vysvetlení, ako získal nápoj svoj netradičný názov je viacero. Podľa prvej vznikol Russ’n po prvej svetovej vojne, v období približne 1919- 1923, keď boli suroviny na výrobu piva príliš vzácne. Weissbier v tomto období nemal dostatočne plnú chuť a tak sa pivovarníci snažili, jeho zmiešaním s limonádou, zakryť “chudokrvnú” povahu tohto piva. Táto verzia sa kvôli svojej sladkej chuti stala obľúbeným nápojom ruských prisťahovaleckých robotníkov, ktorí boli podľa záznamov, zvyknutí sladiť si doma čaj. Russ’n – Maß teda znamená „ruský liter“. Ďalšia teória hovorí, že názov Russ’n pochádza z „Riesen-Mass“, niečoho ako „obrovský liter“, pretože pivo skombinované s limonádou pôsobilo pomocou peny väčšie, ako v skutočnosti bolo. Najpravdepodobnejšie je však vysvetlenie, že Russ’n – Mass alebo jednoducho Russ’n bol dielom revolučného hnutia, ktoré sa prehnalo Nemeckom v roku 1918. Prvý Russ’n bol podávaný pravdepodobne v Mathäser Bräuhaus, v mieste pravidelných stretnutí miestnych komunistov.  Nastali obavy, že vysoká spotreba piva ovplyvní revolučné ciele, takže bol vydaný rozkaz na riedenie kvasnicového ležiaku s lacnejšou a menej omamnou limonádou. Pivo sa stalo populárnym aj medzi bežnými ľuďmi. Svoje meno dostal tento nový nápoj po komunistoch, ktorých obyvatelia Mníchova nazývali Rusmi – Russ’n.

Marcové pivo – Märzen – Októberfestové pivo

Märzen je predchodca Oktoberfestbier. V stredoveku mali pivovarníci problém s varením chutného piva počas letných mesiacov, pretože pivo v lete často napadli vzduchom prenosné baktérie. Aby mali dostatočné zásoby na leto, pracovali pivovarníci nadčasy počas jari  a varili v tomto období extra silné a výraznejšie pivá, ktoré vydržali dlhší čas. Märzen znamená v nemčine marcové pivo, podľa mesiaca, kedy bolo navarené. Po čase sa marcové pivo zmenilo na októbrové pivo. Keď sa skončilo leto a pivovarníci potrebovali vyprázdniť sudy na nové pivo. To znamenalo, že marcové pivo sa muselo rýchlo vypiť. Súčasné Märzen aj Októberfestbier je vždy dobre vyzreté, silnejšie pivo, minimálne 8tyždňové. Má obvykle jantárovú farbu a 5 – 6.2% alkoholu.

Tmavé pivo – Dunkel

Je tmavý ležiak, sépiovej, tmavohnedej alebo mahagónovej farby, zvyčajne s obsahom alkoholu 4.8 – 5.6%. Varenie tmavého piva má v Nemecku  a špeciálne v Bavorsku dlhú tradíciu. V minulosti bola väčšina pív tmavých, pretože technologické postupy pri sušení sladu boli nedokonalé a väčšinou prepálili slad. Tmavé pivo bolo prvé, ktoré bolo regulované bavorským zákonom o čistote piva z roku 1516. V súčasnosti sa primárne varí tmavé pivo predovšetkým v Bavorsku. Najvýznamnejšími tmavými pivami importovanými napr. do USA sú Alt-Bayerisch Dunkel od Ayinger, König Ludwig Dunkel od pivovaru Kaltenberg, a Warsteiner Dunkel od Westfalie. V Nemecku je najobľúbenejšie tmavé pivo König Ludwig od pivovaru Kaltenberg.

Najlepší spôsob, ako overiť informácie v tomto blogu a zhodnotiť ponúkané možnosti, je osobná skúsenosť. V Mníchove nájdete všetko, po čom duša bežného pivára túži. Kvalitné pivo s históriou a širokú, rozmanitú ponuku. Zážitky doplní mesto samotné, jeho architektúra, história, múzeá a galérie.

Comment

There is no comment on this post. Be the first one.

Leave a comment