Čo robiť na Špicbergoch

Autor: Martin Palko

1. Výlety loďou

Jedno z rizík cestovania loďou na Svalbarde je, že nikdy neexistuje garancia, že sa výlet uskutoční, ani že sa dodrží plánovaný harmonogram. Počasie je tu pomerne stále a problémom nie sú ani tak občasné prehánky. Komplikácie spôsobuje vietor, ktorý fúka vždy z iného smeru a často spôsobuje silné vlnobitie. Takže vždy treba počítať s tým, že výlet sa nemusí uskutočniť a je preto vhodné mať záložný plán. V Longyearbyen operuje niekoľko menších spoločností, s ktorými je možné navštíviť najznámejšie destinácie v okolí. Polar Charter aj Henningsen majú prakticky identickú ponuku (Polar Charter je mierne lacnejší) – plavia sa do Pyramiden aj do Barentsburgu, pričom zakaždým sa cestou zastavia aj na jednom z okolitých ľadovcov. My sme absolvovali 2 plavby s Polar Charter a aj vďaka tomu, že sme mali obrovské štastie na miestne zvery, boli to nakoniec azda tie najlepšie výlety, ktoré sme na Svalbarde absolvovali.

Vráskavec dlhoplutvý pred ponorom

Pyramiden a ľadovec Nordenskiöld

Plavba vedie cez lokalitu, kde sa počas letnej sezóny zdržiava niekoľko druhov veľrýb. Akonáhle kapitán nejakú zbadal, okamžite zmenil kurz, aby sme sa k nej dostali čo najbližšie. Veľryby sa vynárajú raz za niekoľko minút, párkrát sa nadýchnu (čo je počuť na niekoľko stoviek metrov) a nakoniec sa s veľkou pompou ponoria, pričom niektoré druhy vymrštia do vzduchu chvostovú plutvu.

Ľadovec Nordenskiöld patrí na súostroví medzi najaktívnejší a nezostal svojej povesti nič dlžný. Boli sme svedkami zosuvu zhruba 20 metrového masívu, ktorý sa s burácaním zosunul do mora zhruba 100 metrov od našej lode a poriadne nás rozhojdal. Napriek skvelému zážitku bolo dosť smutné vidieť, kam až ľadovec siahal ešte pred niekoľkými desaťročiami…

Opustená ruská osada Pyramiden je jednou z najnavštevovanejších atrakcií Svalbardu, a to určite oprávnene. Na móle nás čakal mladý ruský sprievodca s puškou, ktorý nás povodil po opustenom mestečku, ktoré bolo kedysi výkladnou skriňou Sovietskeho zväzu. Svalbard bol totiž jediným miestom, kde východ so západom koexistoval v tak tesnej blízkosti, pričom aj počas studenej vojny tu mali obyvatelia oboch táborov voľný pohyb a mohli sa navzájom navštevovať. Aj keď samozrejme pod dohľadom, ako nám vysvetlil náš sprievodca, ukazujúc na celé poschodie v jednej z opustených budov, ktoré okupovala KGB. Rusi si dali so svojou prezentáciou dosť námahy – okrem iného sem napríklad doviezli niekoľko ton úrodnej ukrajinskej pôdy, aby na námestí v ich osade rástla zelenšia tráva. A stále rastie, rozdiel je dodnes viditeľný na prvý pohľad. Dostali sme sa do niekoľkých budov, ktoré boli síce ošarpané, no miestna chladná a suchá klíma tu všetko celkom slušne konzervuje, takže zub času nebol voči opusteným objektom taký krutý. Prehliadku sme ukončili v malom bare, kde nám za tvrdú nórsku menu naliali fajnovú ruskú vodku a pivo, ktoré varia v neďalekom Barentsburgu.

Hlavné námestie v Pyramiden

Barentsburg a ľadovec Esmark

Tento výlet sme absolvovali počas posledného dňa nášho pobytu na Svalbarde a bolo to viac než dôstojné vyvrcholenie nášho severského dobrodružstva. More bolo búrlivé, no naša loď M/S Polargirl si to vďaka svojej veľkosti neohrozene šinula vlnami Ľadového fjordu. Pomaly sme sa blížili ku ľadovcu Esmark a robili sme si na prednej palube selfie-čka, keď sa z kapitánskeho mostíka vyklonil náš kapitán a s výraznou gestikuláciou nás upozornil na malú bielu bodku na vzdialenom brehu. Keď sme sa priblížili, biela bodka nadobudla kontúry ľadovej medvedice s dvoma mladými. Priblížili sme sa na nejakých 200-250 metrov, čo bolo maximum (jednak kvôli ponoru lode, ale aj kvôli striktným pravidlám v súvislosti s medveďmi). Bol to však úžasný pocit! Samotný Barentsburg bol síce tiež zaujímavý, ale medvede už nič neprekonalo. Je to ruské banícke mestečko, kde žije dodnes niekoľko stoviek baníkov s celými rodinami. Majú tu športové aj kultúrne centrum, nemocnicu aj hotel. A samozrejme niekoľko pohostinstiev pre miestnych aj turistov. Menším sklamaním bolo miestne mini múzeum, ktoré bolo bez zjavnej príčiny zavreté.

Ny-Ålesund

Je to najsevernejšie trvalo obývané miesto na Špicbergoch, aj na celom svete. Plavba z Longyearbyen 12 miestnym rýchlym motorovým člnom tam trvá približne 4 hodiny. No v našom prípade bolo už po polhodine jasné, že do cieľa nedôjdeme. Vlnobitie bolo tak silné, že loď sa niekoľkokrát takmer prevrátila. Kapitán sa teda rozhodol pre plán B a zakotvili sme pri malej opustenej baníckej osade Colesbukta. Po pikniku nám kapitán ukázal, ako sa používa signálna pištoľ, ktorá slúži ako prvá (nesmrtiaca) línia ochrany pred medveďmi a absolvovali sme prechádzku po pobreží, až sme došli ku nocľahárni, ktorá zároveň slúži ako skromné múzeum. Okrem množstva historických fotiek a artefaktov sme tam naďabili aj na partičku veselých Poliakov, ktorí sa práve prebudili po prehýrenej noci :).

2. Psie záprahy

Na Svalbarde je niekoľko chovných staníc a kotercov, ktoré sa špecializujú na chov psov husky a zároveň organizujú pre turistov psie záprahy, či dokonca niekoľkodňové mašérske kurzy. Záprahy sa dajú uskutočniť celoročne, pričom v lete sa na jazdu používajú špeciálne káry na kolesách. My sme si vybrali celodenný výlet spojený s rýchlokurzom mašérstva. Ten začal teoretickou inštruktážou. Následne nám zapožičali overaly, keďže sú tieto psy neuveriteľne prítulné a kontaktné a navyše občas vykonajú potrebu “za jazdy”, takže je lepšie byť v “pracovnom”. Ešte pred jazdou nás inštruktorka zoznámila s celou psou osádkou a naučila nás zapriahnuť psy, ako aj určiť ich rozloženie v záprahu. Samotná jazda bola spočiatku mierne adrenalínovým zážitkom, ale po pár minútach si človek ľahko osvojí techniku a je to neskutočná zábava. Husky boli po celú dobu v neskutočnom vytržení, ťahanie saní, či vozíka pre ne nielenže nie je trápením, majú z neho vyslovene radosť. Jediným problémom v letnom období je ich prehrievanie, takže sme museli robiť pravidelné prestávky na schladenie a doplnenie tekutín. Naša trasa viedla krížom cez Longyearbyen, cez prístav a pozdĺž pobrežia, až sme došli ku malej usadlosti, kde mala naša inštruktorka pripravený malý stan. Tam sme sa najedli a po krátkej prechádzke sme tou istou cestou vyrazili naspäť. Opäť jeden nádherný deň na konci sveta!

3. Lov skamenelín

Keďže sme sa nechceli iba “vyvážať” ale chceli sme absolvovať aj ľahší hiking, rozhodli sme sa, že ho skombinujeme aj s lovom skamenelín – veď niet krajšieho suveníru ako toho, ktorý si človek nájde sám. Vývoz skamenelín zo Svalbardu nie je nijako regulovaný, takže sa netreba obávať, že na letisku budú problémy. Náš sprievodca Adrian (tentokrát z Rumunska) nás najprv vyviezol dodávkou z mesta a potom sme niekoľko kilometrov šliapali, až sme došli ku ľadovcovej moréne. Tam nám rozdal geologické kladivká a ukázal nám miesta, kde sa dajú nájsť nádherné skameneliny listov, či papradí. S manželkou sme boli zrejme najúspešnejší tím, keďže sme odchádzali s peknou kôpkou “šutrov”. V cene bol zahrnutý nádherný výhľad na mesto, no aj útok agresívnej čajky, ktorá chránila svoje hniezdo pred domnelými votrelcami.

4. Vyhliadková jazda autobusom

K tomuto výletu sme sa odhodlali po krátkom váhaní – na prvé počutie to znie dosť nudne. No na internete som si prečítal nadšené recenzie a tak sme neodolali.  Bolo to jedno z najpríjemnejších prekvapení. Náš vodič Vigo by totiž s prehľadom mohol mať svoju vlastnú talk show – všetko vedel, všade bol a každého tu poznal 🙂 Aj o sebe tvrdil, že je najstarším človekom na Špicbergoch a my sme mu verili – podobnosť s Mikulášom bola priam zarážajúca! Povozil nás po celom meste a porozprával nám príhody, ktoré v bežnom bedekri nenájdete. Vyviezol nás aj ku semennej banke, no mohli sme si akurát odfotiť vstupnú bránu, keďže je pre verejnosť samozrejme zavretá. Navyše je momentálne v rekonštrukcii, keďže do nej údajne zateká. Najkrajšou časťou výletu však bola jazda k bani č. 7, ktorá viedla cez malebné Adventné údolie, ktoré je hniezdiskom množstva vtákov, a cez horský priesmyk, z ktorého sme mali celé údolie ako na dlani.

5. Iné aktivity

Vzhľadom na to, že ostrovy žijú do značnej miery z turizmu, snažia sa miestni vytvoriť čo najviac možností pre turistov ako stráviť čas (a peniaze). Veľmi populárne je bicyklovanie na tzv. fatbikes, čo sú horské bicykle s masívnymi pneumatikami, schopnými vysporiadať sa s nástrahami terénu. V lete sa tu dá aj kajakovať, v stave bezvetria to musí byť nádherný zážitok. Medzi dobrodružnejšie aktivity patria aj plavby na otvorených motorových člnoch, čo je v prípade silnejšieho vlnobitia iba pre silné žalúdky. Tie pokojnejšie povahy budú zrejme preferovať návštevu niekoľkých menších múzeí alebo exkurziu do opustenej banskej štôlne. V zime je tu more zamrznuté, takže najobľúbenejšie aktivity sú výlety na snežných skútroch a niekoľkodňové výpravy so psími záprahmi. Popri tom sa s trochou šťastia môžete pokochať pohľadom na najkrajšie prírodné divadlo – polárnu žiaru.

 

Keď to zhrniem, Špicbergy sú magickým miestom. Hlavne pre tých, ktorí vedia doceniť nedotknutú prírodu a nepotrpia si na ruch veľkomesta. Mám však pocit, že to tak nezostane dlho, takže ak si chcete užiť túto polárnu divočinu, treba sa poponáhľať.

Comment

There is no comment on this post. Be the first one.

Leave a comment

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.