Najlepšie túry na Faerských ostrovoch časť I.

Na ostrovoch sa nachádza viac ako 300 vrchov a aj keď zoznam ani zďaleka nezahŕňa všetky turistické trasy, ktoré Faerské ostrovy ponúkajú, nasledujúce riadky vás prevedú tými najzaujímavejšími.
Povrch Faerských ostrovov tvoria pohoria a kopce nesúce stopy ľadovcovej aktivity. Hory prudko stúpajúce z oceánu, sú zakončené vrcholmi pyramídového vzhľadu. Na severe a západe krajiny sú útesy strmšie a vyššie, smerom na juh je pobrežie jemnejšie a kopce nižšie. Počasie na ostrovoch ovplyvňuje Golfský prúd, vďaka ktorému prístavy nezamŕzajú a teplota sa tu pohybuje od 3 stupňov v zime, po cca 11 stupňov v lete. V rôznych zdrojoch nájdete informácie, že Faerské ostrovy majú vyše 200 dažďových dní v roku. Obe naše návštevy sa odohrali za zväčša slnečného počasia. Tá posledná, zimná, aj s poriadnou dávkou snehovej prikrývky. Údaj o dažďových dňoch znie dramaticky, no netreba si zúfať. Počasie na ostrovoch je veľmi premenlivé a dokonca viac ako na Islande sme vyznávali stratégiu: “Stačí chvíľu počkať, ono to prejde.“ Je bežné, že slnečné teplé počasie vystrieda snehová búrka, v ktorej nedovidíte na krok, aby sa vzápätí opäť rozvidnelo. Druhou stratégiou, ktorú sme často využívali, bolo presunutie sa na iný ostrov. Rozdiely v počasí medzi jednotlivými ostrovmi sú v celku markantné.

Faerské ostrovy ležia v pásme Atlantického oceána s najvyšším výskytom búrok, čo so sebou automaticky prináša mraky, vietor a vlhko. Aby ste si túry naozaj užili, odporúčame vám, zamerať svoju pozornosť na kvalitné vetru vzdorné oblečenie a nepremokavú obuv. Oblečenie ako na prechádzku po Barcelone, nechajte radšej doma. Botasky do terénu na ostrovoch naozaj nepatria. Neviem ako hodnoverne popísať mokrý terén, ktorý je tam všade prítomný, no ani v Škótsku sme nič podobné nezažili. A to sme dovtedy považovali za neprekonateľné. V mesiacoch máj až august je, podľa zistených informácií, dažďa a hmly pomenej a počasie je relatívne stabilné. Tieto mesiace sa pre spoznávanie Faerských ostrovov všeobecne považujú za najvhodnejšie. Teplota je vyššia, dni sú dlhé, všetko je zelené. No pre mňa osobne mali dramatické kopce zaprášené snehom, v kontraste s modrým oceánom, svoje osobité čaro.

Po prílete na Faerské ostrovy sme si na letisku vyzdvihli v požičovni auto. Odporúčame si ho vopred objednať. Obdivujem odvahu tých, ktorí sa to snažia vybaviť priamo na mieste, bez predchádzajúcej rezervácie. Malé auto stojí v priemere 80 eur na deň a je to z nášho pohľadu najjednoduchšia a najkomfortnejšia cesta, ako sa po ostrovoch pohybovať. Aj z tohto dôvodu popisujem všetky túry v tomto článku z pohľadu ľudí, ktorí sa, podobne ako my,  po ostrovoch presúvali autom.

1. Klakkur (Borðoy)

Veľa muziky za málo peňazí. Aj takto by sme mohli charakterizovať túto nenáročnú túru, ktorá ponúka jedny z najkrajších výhľadov, aké sme na ostrovoch videli. Vrch Klakkur s výškou 413mnm sa nachádza na ostrove Borðoy, tesne nad druhým najväčším mestom na Faerských ostrovoch – Klaksvíkom. Klaksvík má svoju osobitú atmosféru a určite stojí za návštevu. Túru je možné absolvovať z dvoch miest. Prvým východiskovým bodom je centrum mesta. Po štrkovej nespevnenej ceste, ktorú domáci nazývajú aj Ástarbreytin (Love path) sa dostanete k Hálsuru. Od tohto miesta je terén prírodný, premočený a preto je nepremokavá obuv nutnosťou. Turistický chodník vedúci na vrchol je bez značenia, ale stratiť sa nemôžete. Cesta je dlhá približne 9km a trvá cca 3hodiny (tam aj späť). Druhou, z hľadiska šetrenia času (na iné aktivity) výhodnejšou alternatívou je možnosť, vyviesť sa autom priamo až k Hálsuru. Už z tohoto miesta máte nádherný výhľad na mesto. Z neveľkého parkoviska je to na vrch Klakkuru približne hodina a pol (tam a späť). Túra je vhodná aj pre menšie deti.

Klakkur
Klaksvík

2. Maják Kallur (Kalsoy)

Jedna z najznámejších a najobľúbenejších túr k majáku Kallur na ostrove Kalsoy, začína podobne ako v predchádzajúcom prípade v meste Klaksvík. Z prístavu v centre mesta odchádza trajekt č.56, ktorý vás za 160DKK (auto+1vodič) prevezie na ostrov Kalsoy a späť. Informácie o odchodoch a príchodoch trajektu nájdete na stránke www.ssl.fo. Trajekt nepremáva často, preto je pri plánovaní túry, potrebné rátať s jeho prevádzkovými hodinami. Lístky sa vopred nedajú kúpiť, istotu miesta na trajekte vám zabezpečí len včasný príchod pred jeho odchodom.  Cesta k ostrovu Kalsoy trvá približne 20minút. Na ostrove sa nachádza len jedna cesta s množstvom tunelom, ktorá končí v dedinke Trollanes. Týchto pár domov obkolesených horami je východiskovým bodom túry k majáku. Parkovisko je situované hneď vedľa verejných záchodov, ktoré tu boli vybudované len pre potreby turistov. Tak ako vidno na priloženom videu, je potrebné prejsť okolo osamotene stojacich budov k bránke a pokračovať do kopca vychodenou cestičkou. Trasa nie je značená, no je dobre viditeľná. Po približne hodine chôdze sa dostanete na samý koniec ostrova Kalsoy, k majáku Kallur. Z nášho pohľadu sa jedná o nenáročnú túru, podmienky však môže zhoršovať mokrý terén a vietor. Z tohto dôvodu treba venovať zvýšenú pozornosť hlavne pri pohybe na samom okraji útesov. Vymedzte si čas aj na krátku zastávku v dedine Mikladalur.  Na pobreží na skalách stojí socha ženy Kópakonan (seal woman), ktorá je inšpirovaná miestnou legendou o bytostiach, ktoré si raz ročne zvliekajú tuleniu kožu a stanú sa ľuďmi.

Trajekt na ostrov Kalsoy
Maják Kallur

3. Trælanípan / Bøsdalafossur (Vágar)

Ak ste niekedy videli hoci len jednu fotku z Faerských ostrovov, s vysokou pravdepodobnosťou to bola jedna práve z tejto oblasti. Fotky ikonického jazera položeného nad oceánom vyzerajú skôr ako koláž, než realita. Cieľom tejto túry je skala Trælanípa a vodopád Bøsdalafossur. Trælanípa je skala vystupujúca do výšky 142m. Z jej vrcholu vraj zhadzovali otrokov do oceána, podľa čoho dostala aj pomenovanie – skala otrokov. Ponúka krásne výhľady na jazero a okolité ostrovy Hestur, Koltur, Sandoy, či Suduroy. Vodopád Bøsdalafossur, s hukotom padajúci do oceánu pod ním, je ďalšou motiváciou, prečo sa vybrať na túto nenáročnú, no dlhú túru. Za dobrých poveternostných podmienok je možné prebrodiť rieku Bøsdalaá a pokračovať v ceste nad roklinu. Odmenou vám budú úžasné pohľady na útesy Geituskorardrangur. Možností ako sa tam dostať je viacero. Prvá alternatíva je začať túru v dedine Miðvágur a vrátiť sa cestou lemujúcou jazero. Trasa je dlhá 10km a trvá približne 3hodiny. O tejto možnosti sme počas nášho pobytu nemali vedomosť, takže sme sa vybrali tam aj späť, trasou lícujúcou jazero s troma názvami. Najväčšie jazero na ostrovoch – jazero Vatnið, nazývajú domáci aj Leitisvatn alebo Sørvágsvatn, podľa toho, z ktorej časti pochádzajú. Parkovali sme na odstavnej ploche, nachádzajúcej sa v zákrute na pravej strane cesty Vatnavegur, tesne pred dedinou Miðvágur.

4. Villingardalsfjall (Viðoy)

Faerské ostrovy majú niekoľko vrchov v nadmorskej výške okolo 800mnm. Rozhodovali sme sa medzi výstupom na najvyšší faerský vrch – Slaettarantindur (880mnm) a kopcom na ostrove Viðoy – Villingardalsfjall (841mnm). Počasie vybralo za nás. Villingardalsfjall je vrch týčiaci sa nad malebnou dedinkou Viðareiði, ktorý svojou majestátnosťou už z diaľky pôsobí odstrašujúco. Auto sme nechali v severnej časti dediny, na mieste, ktoré pripomínalo skôr parkovanie prislúchajúce k neďalekým domom, ako oficiálne parkovisko pre turistov. Turistická trasa začínala neďaleko tohto miesta. Jej prvá časť je trávnatá a relatívne mierna. Zábava začína o trochu neskôr. Väčšiu časť výstupu na vrchol tvorí kamenistý a strmý terén. Pod nohami vám odskakujú kamienky, čo môže byť nebezpečné, hlavne ak idete v skupine. Trasa je, ako jedna z mála, označkovaná modrými plastovými tyčami. Cesta pod vrchol, kde značenie končí, nám trvala cca 3 hodiny. Z tohto miesta sa môžete vydať rôznymi smermi. Drina, pretavená do najkrajších výhľadov, aké sme kedy videli, sa oplatila. Aj napriek tomu, že sme mali ešte dva dni potom naozajstný problém, pohnúť niektorými časťami tela. Túru radíme k tým náročným. Jej celková dĺžka je len 6km, no neustále leziete do strmého kopca. Osobne neodporúčam, absolvovať ju s deťmi v nižšom veku.

Viðareiði

5. Drangarnir (Vágar)

Cieľovým bodom poslednej vybranej trasy je skalnatý útvar s názvom Drangarnir. Informácie k tejto „neoficiálnej“ túre nájdete hlavne na cestovateľských blogoch, prostredníctvom ktorých rastie jej popularita. Východiskovým bodom je v tomto prípade fabrika v dedine Sørvágur, ležiacej v tesnej blízkosti letiska Vágar. Využitie parkoviska patriaceho k fabrike je cez víkend najjednoduchším riešením otázky, kde nechať auto. K samotnému Drangarniru a v pozadí stojacemu Tindhólmuru nevedie žiadny vyznačený chodník. Turisti majú často problém, rozhodnúť sa, ktorú cestu si zvoliť. Odporúčame úzku cestičku v dolnej časti pohoria, vedúcou popri fjorde Sørvágsfjørður. Tá vás za približne tri hodiny dovedie na koniec výbežku do tesnej blízkosti skaly Drangarnir. Dĺžka trvania závisí od vašej výkonnosti, počasia a aktuálneho terénu, ktorý je často naozaj mokrý a bahnitý. Cestou prekročíte niekoľko vodopádov, miniete prístrešky pre ovce, až sa dostanete k majáku Múlin. Z tohto miesta už môžete vidieť váš cieľ, vzdialený približne len pol hodinu chôdze.

Maják Múlin

Comment

There is no comment on this post. Be the first one.

Leave a comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.