Špicbergy

Autor: Martin Palko

Súostrovie Svalbard a jeho najväčší ostrov Špicbergy boli osídlené relatívne nedávno. V 16. storočí sem zavítali holandskí lovci veľrýb, no väčšina trvalo obývaných osád vznikla až začiatkom 20. storočia, keď sa tu vo veľkom začalo ťažiť uhlie. Momentálne je baníctvo na ústupe a Svalbard, ktorý spadá administratívne pod Nórsko, ťaží hlavne z turizmu a výskumu. Žije tu zhruba 3000 ľudí mnohých národností, hlavne Nórov, Rusov, Ukrajincov a prekvapujúco napríklad aj Thajčanov. Ich predkovia kedysi pracovali v miestnych baniach a kvôli nízkemu vzrastu boli v stiesnených priestoroch vo výhode oproti urasteným Škandinávcom. Aj v turistickom ruchu pracujú ľudia z celého sveta – mnohí počas roka pracujú vo svojej domovskej krajine ako manažéri alebo realitní makléri, no počas leta si sem prídu vyvetrať hlavu a na pár mesiacov zmenia svoj život o 180 stupňov.

Na Špicbergoch sa nachádza iba niekoľko osád, hlavným mestom je Longyearbyen, kde je aj malé medzinárodné letisko. Už v príletovej hale vás privíta vypchatý polárny medveď (a vy dúfate, že je prvý aj posledný, ktorého uvidíte z tak malej vzdialenosti). Infraštruktúra je na tak malé mesto nezvyčajne dobrá – počnúc autobusmi, ktoré čakajú na turistov po každom prílete lietadla, cez výbornú občiansku vybavenosť (nemocnica, obchody, škôlky), až po wi-fi, ktoré je bezplatne dostupné snáď v každom hoteli a reštaurácii. Odporúčam si so sebou priniesť prezúvky, keďže pri vstupe do každej verejnej budovy, reštaurácie, či hotela, sa musíte vyzuť. Je to zvyk z čias, keď tu prekvitalo baníctvo a každý bol po šichte od hlavy po päty pokrytý uhoľným prachom.

Počasie je vďaka golfskému prúdu mimoriadne príjemné (okrem občasného vetriska) – až je ťažké uveriť, že ste len zhruba 1300 kilometrov od severného pólu. Žiadne extrémne oblečenie teda nie je potrebné. V lete je tu priemerná teplota okolo 10 stupňov, v zime klesne iba výnimočne pod mínus 10. Zrážky sú minimálne. Zem je však od istej hĺbky celoročne zamrznutá (tzv. permafrost), preto sú aj všetky miestne obydlia postavené na koloch. Od apríla do augusta tu slnko nezapadá, od októbra do februára je zas polárna noc.

Flóra je obmedzená – dominujú trávy, lišajníky a nádherné skalničky. Nenájdete tu ani jeden strom. Faune dominujú morské cicavce – žije tu niekoľko druhov veľrýb, tulene, mrože a samozrejme polárne medvede. Okrem nich tu žijú aj polárne líšky a soby, ktoré sa voľne potulujú po meste a nemajú pred ľuďmi vôbec strach. Hniezdia tu tisíce rôznych vtákov, z ktorých sú niektoré, ako napríklad môj “obľúbenec” rybár dlhochvostý, v snahe ochrániť svoje hniezdisko (o ktorom ani netušíte), schopné vás napadnúť a prenasledovať, až kým neopustíte ich teritórium. Rybár dlhochvostý útočí na najvyšší bod, takže postačí krúžiť nad hlavou palicou. Samozrejme je neškodný, zato riadne otravný :).

Plánovanie pobytu

Celý pobyt na Špicbergoch si treba naplánovať dopredu s dostatočným predstihom. Letenky bývajú najmenším problémom, lieta sa sem z Osla (2 x denne) aj z Tromsø. Spiatočná letenka z Budapešti (s prestupom v Osle), rezervovaná 2 mesiace vopred, ma vyšla na necelých 350 EUR na hlavu. Ubytovacie kapacity sú obmedzené, no každým rokom pribúdajú nové hotely, ktorými sú často prerobené banícke baraky. Za jednu noc si tu vypýtajú aj 150-200 EUR, no so šťastím zoženiete nocľah aj za 60 EUR, musíte si ho však zabezpečiť niekoľko mesiacov pred plánovaným príchodom. Ďalšou lacnejšou alternatívou je kemp pri letisku, ktorý je však mimo obývanej oblasti.

Na Svalbarde pôsobí niekoľko väčších či menších tour operátorov, ich kapacita je však dosť obmedzená. Najlepšie je preto ísť na oficiálnu stránku visitsvalbard.com, cez ktorú sa dá na väčšinu z nich preklikať a dopredu si výlety rezervovať. Väčšina z miestnych mini-cestoviek pre vás príde až k hotelu a po výlete vás privezie späť. V prípade, že ste dobrodružnejšej povahy a chcete sa po ostrove pohybovať individuálne, treba si pozorne naštudovať pravidlá a obmedzenia, ktoré sú zhrnuté na stránke guvernérky Svalbardu sysselmannen.noHlavne si treba uvedomiť, že akýkoľvek pohyb mimo obývanej oblasti sa musí dopredu nahlásiť úradu guvernérky a v skupine musí byť aspoň jeden človek, ktorý má zbraň. Tú je možné si zapožičať v miestnom športovom obchode, no je potrebný zbrojný preukaz, úradne preložený do angličtiny. Ak človek nemá zbrojný preukaz, môže aj tak požiadať o zapožičanie pušky úrad guvernérky, no musí tak učiniť vopred.

Na pobyt odporúčam dostatočné finančné krytie, keďže miestne služby a tovary sú drahé aj pre Nórov, a to už je čo povedať. Je tu jeden väčší supermarket a niekoľko menších obchodíkov so športovými potrebami a suvenírmi, plus niekoľko reštaurácií. Za obed pre dvoch zaplatíte minimálne 50 EUR, ak si dáte niečo lepšie a k tomu aj nejaké pivko, tak ste s prehľadom ľahší aj o stovku. Miestnou špecialitou je napríklad veľrybie mäso, ktoré je tu lacnejšie ako kuracina (pozn.: loví a konzumuje sa iba vráskavec minke, ktorý nie je kriticky ohrozeným druhom). V Longyerbyen sa spravidla dá platiť kartou, no ak plánujete výlety do ruských osád, treba si pripraviť aj hotovosť (všade sa platí nórskymi korunami).

Medvede – samostatná kapitola

Na Špicbergoch sa toho dá veľa vidieť aj zažiť, no väčšina turistov prahne predovšetkým po tom, aby zhliadla polárneho medveďa. Tejto túžbe však netreba podľahnúť, vidieť medveďa je aj tu pomerne vzácny zážitok a ak sa vám to nepodarí, nie je dôvod na smútok. Safari, kde by vás zobrali za medveďmi a dostali by vás tesne k týmto dravcom, tu nenájdete, keďže ochranu medveďov berú Nóri mimoriadne vážne. Preto je prísne zakázané tieto zvieratá cielene vyhľadávať a približovať sa k nim. Je to nie len kvôli ich ochrane ale aj pre vaše dobro. Aj keď sú tieto medvede zvedavé, nijako nevyhľadávajú konfrontáciu s človekom a spravidla sa mu vyhýbajú. No vplyvom globálneho oteplovania stráca polárny medveď prístup ku svojim prirodzeným loviskám, čo spôsobuje, že mnohé jedince hladujú. A vyhladovaný polárny medveď je posledné zviera, ktoré chcete stretnúť. Je zhruba dvojnásobne väčší ako medveď hnedý a uteká rýchlejšie ako Usain Bolt. Jeho najnepríjemnejšia vlastnosť je, že v stave hladu považuje človeka za svoju prirodzenú korisť. Ak nepomôže varovný výstrel zo signálnej pištole alebo z pušky, niet iného východiska, ako útočiaceho medveďa zastreliť. Takéto prípady sa však vyšetrujú podobne, ako keď zastrelíte v sebaobrane človeka. Ak vám dokážu, že ste neurobili všetko pre to, aby ste konfrontácii s medveďom predišli, neminie vás (v lepšom prípade) mastná pokuta.

 

Comment

There is no comment on this post. Be the first one.

Leave a comment

Stránka používa cookies. / This page uses cookies. viac informácií / more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

OK